Láska v kráteri ukrytá,
smutne v srdci len zavzlyká.
Nikto ju nechce prichýliť,
bolesť a plač chcú ju udusiť.
Mladosť lásky sa neráta,
je len bolesť a záplata.
Kto ju má držať za ruku
a poskytnúť prístrešie úkrytu?
Srdce chce kričať, nariekať,
skočiť, lietať, vznášať sa.
Tvrdý náraz dopadu
ukončí trápenie z odpadu.
Láska sa k mostu vyberie,
pohľad dole jej zrak zahmlie.
Nik za ňou plakať nebude,
zrak sa len zdvihne, usmeje.
Veď láska bolestná zomrela,
tak prečo ten smútok a samota?
Utrpenie je už v diaľke, preč.
Poďme s úsmevom hodiť reč.
Rozmýšľaš, ci vlastne, nič neriešiš,
ideš, s ľahkosťou hovoríš.
Zrazu si s bolesťou uvedomíš,
že láska z očí hľadí von,
kto zomrel, zas je v tom.